príspevok od Miriam

dfsdfdsfsd

Ochorenia tráviacej sústavy

Charakteristické príznaky ochorení tráviaceho systému sú:

1) bolesti v bruchu- kolika je krutá bolesť, kt. sa rytmicky zjavuje a doznieva, má svoj vzostup, vrchol a zostup. Tenezmus je bolestivý pocit nútenia na stolicu, za kt. nenasleduje prirodzená defekácia a uspokojivý pocit vyprázdnenia.

2) dyspepsia- sú to všetky ťažkosti vznikajúce poruchou činnosti tráviacich ústrojov okrem bolesti

Medzi choroby tráviaceho systému patria choroby ústnej dutiny, ch. pažeráka, ch. žalúdka ako vredová ch. žalúdka a dvanástnika, rakovina žalúdka (karcinóm), zápaly žalúdka (gastritídy) a funkčná žalúdočná dyspepsia. Ďalej sú to choroby čriev, konečníka a análneho otvoru, ch. žlčníka a žlčových ciest a ch. podžalúdkovej žľazy.

Choroby pečene

Charakteristické príznaky ch. pečene sú žltačka (ikterus), voľná tekutina v brušnej dutine, purtálny pretlak ( purtálna hypertenzia) a pečeňové zlyhanie (hepatálna insuficiencia).

Medzi choroby pečene patrí zápal pečene (hepatitída), pečeňové cirhózy, toxické poškodenie pečene a nádory pečene.

Žlčové kamene

Sú vyzrážané zložky žlče a to väčšinou cholesterol s vápenatými soľami. Vznikajú primárne v žlčníku (cholecystolitiáza), oveľa zriedkavejšie v žlčovode- choledochu (choledocholitiáza) a veľmi zriedkavo aj v iných častiach žlčových ciest. Je to veľmi časté ochorenie s pestrým klinickým priebehom a častými komplikáciami. Bolestivá forma cholelitiázy je najtypickejšia, najmä jej klasický obraz- záchvat žlčníkovej koliky. Bolesť alebo jej vyvrcholenie- žlčníková kolika signalizujú, kameň opustil „nemé pásmo“ v žlčníku (t. j. jeho dno a telo) a pohybuje sa smerom ku krčku a k žlčníkovému vývodu. Stáva sa to po mastnom jedle, smažených a ťažko stráviteľných jedlách, po telesnej námahe spojenej s otrasmi, ale aj bez zrejmých podnetov. Prudká bolesť kolísavej intenzity trvá hodinu aj viac, je veľmi intenzívna, začína sa pod pravým rebrovým oblúkom a vystreľuje do chrbta a neraz do pravého ramena. Často je spojená s vracaním. Vývratky sú zelené, horké, vracanie neprináša úľavu. Žlčníková kolika sa obyčajne za nejaký čas opakuje, niekedy aj viackrát. Niektoré kamene sa dajú rozbiť (rozdrviť) v žlčníku bez operácie tzv. razovou vlnou, kt. vyrába špeciálny prístroj mimo pacienta. Žlčové kamene určitého chemického zloženia možno tiež zmenšiť alebo dokonca rozpustiť chemickou cestou. Robí sa to dlhodobým perorálnym podávaním jednej zo žlčových kyselín- k. chenodeoxycholovej. Žlčové kamene sa dajú odstrániť aj laparoskopickou cestou, čiže operáciou. Po operácií je vhodná kúpeľná liečba v Korytnici alebo v Bardejovských kúpeľoch.

Tráviaca sústava

TRÁVIACA SÚSTAVA ČLOVEKA

Tráviacu sústavu človeka tvoria orgány tráviacej rúry a pomocné žľazy.

Tráviacu rúru tvorí:

• ústna dutina (cavum oris)
• hltan (pharynx)
• pažerák (oesophagus)
• žalúdok (gaster)
• tenké črevo (intestinum tenue)
• hrubé črevo (intestinum crassum)
• konečník (rectum)
• análny (ritný) otvor (anus)

Najväčšie žľazy tráviacej sústavy sú:

• pečeň (hepar)
• podžalúdková žľaza (pankreas)
• slinné žľazy (glandulae salivariae)

Ústna dutina

V ústnej dutine (cavum oris) začína tráviaca cesta. Zabezpečuje príjem potravy. V ústnej dutine prebieha mechanický reflex – žuvanie. Súčasťou ústnej dutiny sú zuby a jazyk.

Jazyk

Jazyk (lingua) je tvorený z priečne pruhovaných svalov a pripevnený je k jazylke. Nachádzajú sa na ňom chuťové poháriky s chuťovými bunkami. Jazyk sa podieľa spolu s hltacím reflexom pri hltaní potravy.

Zuby

Funkciou zubov (dentes) je mechanické spracovanie potravy, pričom sa podieľajú aj na artikulácii. Zub tvoríkoreň, krčok a korunka. Na povrchu je zub pokrytý zubnou sklovinou. Stavebným materiálom zubov jezubovina (dentín). Vo vnútri zubu sa nachádza zubná dreň. V koreni zuba sa nachádza otvor, ktorým do dreňovej dutiny vstupujú cievy a nervy.

Podľa tvaru rozoznávame štyri druhy zubov:

1. rezáky (dentes incisivi)
2. očné zuby (dentes canini)
3. črenové zuby (dentes premolares)
4. stoličky (dentes molares)

Dočasný (mliečny) chrup má 20 zubov, definitívny (trvalý) chrup má 32 zubov. Prerezávanie prvých zubov sa začína asi v 6. mesiaci života a končí v dvoch rokoch. Medzi šiestym a siedmym rokom života začína postupná výmena za definitívny chrup. Táto výmena je ukončená do 18. roku.

Slinné žľazy

Do ústnej dutiny ústia vývody troch párov veľkých slinných žliaz:

• príušná žľaza (glandula parotis)
• podsánková žľaza (glandula submandibularis)
• podjazyková žľaza (glandula sublingualis)

Ich produktom sú sliny. Sliny sú dôležité, lebo navlhčujú a zmäkčujú potravu, a tým uľahčujú žuvanie. Obsah hlienu v slinách robí hlt klzkým a pomáha tak pri prehĺtaní. Sliny rozpúšťajú v potrave rôzne látky a zosiľňujú tak dráždenie receptorov. Pomáhajú čistiť zuby aj ústa od zvyškov jedál a ničia (lyzozýmom) a splachujú baktérie. Začínajú trávenie škrobov, lebo obsahujú enzým ptyalín (amyláza).

Hltan

Hltan (pharynx) je lievikovito rozšírená rúra, ktorá je súčasťou tráviacej aj dýchacej sústavy. Delí sa na nosovú časť - nosohltan (nasopharynx), ústnu časť a hrtanovú časť. Medzi hrtanom a hltanom sa nachádza hrtanová príchlopka (epiglotis), ktorá bráni preniknutiu potravy do dýchacích ciest.

Pažerák

Pažerák (oesophagus; vyslov [ezofagus]) je 20-25 cm dlhá rúra, ktorá zabezpečuje spojenie s hltanom a žalúdkom. Prechádza medzipľúcie a bránicu, dostáva sa do brušnej dutiny a nasadá na žalúdok. Posúvaniu potravy napomáhajú peristaltické vlny.

Žalúdok

Žalúdok (gaster) je svalovitý vak s obsahom 1-2 l. Skladá sa z troch častí:

1. vstup do žalúdka (cardia) - kruhová svalovina oddeľujúca žalúdok od pažeráku
2. dno (fundus) - vlastné telo žalúdka, kde sa zadržiava a premiešava potrava
3. vrátnik (pylorus) - kruhová svalovina oddeľujúca žalúdok od dvanástnika

V sliznici žalúdka je mnoho žliazok. Prvou funkciou žalúdka je zhromaždiť a zadržať väčšie množstvo naraz prijatej potravy. Tým sa umožní prijímať pokrmy vo väčších intervaloch (raňajky, obed a pod.).

Potrava sa pohybmi steny žalúdka premiešava so žalúdočnou šťavou, ktorá ju chemicky mení na tráveninu - chýmus - vhodnú na ďalšie spracovanie v tenkom čreve. Trávenina je po malých dávkach zo žalúdka vypúšťaná do dvanástnika.

Hlavnými súčasťami žalúdočnej šťavy je kyselina chlorovodíková (HCl), enzým pepsín a hlien (mucín). HClmá mnohostranný význam. Vytvára v žalúdku silne kyslé prostredie nevyhnutné pre pôsobenie pepsínu, uľahčuje vstrebávanie niektorých minerálnych látok (napr. premenou na rozpustnú soľ), bráni znehodnocovaniu vitamínov B1, B2 a C a ničí veľa choroboplodných mikroorganizmov, a tak zabraňuje ich prieniku do čreva.

Pepsín sa vylučuje ako neúčinný pepsinogén, ktorý sa aktivuje v silne kyslom prostredí na účinný pepsín. Štiepi bielkoviny na jednoduchšie, vo vode rozpustné peptidy. Zráža mlieko, ktoré sa ako zrazenina v žalúdku dlhšie udrží a čiastočne sa trávi. V žalúdku dojčiat zráža mlieko enzým chymozín. Okrem pepsínu a chymozínu slúži na trávenie bielkovín aj enzým katepsín, ktorý pripravuje bielkoviny na štiepenie pepsínom.

Mucín je zásaditý a v súvislej vrstve pokrýva sliznicu žalúdka. Odoláva tráviacim účinkom pepsínu aj kyseline chlorovodíkovej a chráni pred nimi sliznicu žalúdka.

Sťahy svalov steny žalúdka spôsobujú rozdrobovanie obsahu žalúdka a jeho premiešavanie so žalúdočnou šťavou. Tieto sťahy (peristaltika) prebiehajú ako priečne zaškrcovanie obvodu smerom od žalúdkového vchodu k vrátniku. Začínajú po jedle a spôsobujú aj prerušované vypudzovanie tráveniny žalúdka do dvanástnika.

Dôležitým reflexným ochranným dejom je zvracanie. Je to vyprázdňovanie žalúdka pažerákom a ústami von z tela. Zvracanie nastáva najmä pri neprimeranom podráždení žalúdka nadmerným obsahom, požitým dráždivých látok alebo aj dráždením iných častí tráviacej sústavy.

Tenké črevo

Tenké črevo (intestinum tenue) je taktiež zložené z troch častí:

1. dvanástnik (duodenum) - cca 12-palcový úsek (preto dvanástnik) za žalúdkom; ústia sem vývody pečene a pakreasu
2. lačník (jejunum)
3. bedrovník (ileum)

V tenkom čreve sa dokončuje trávenie všetkých živín. Tenké črevo je 4 až 5 m dlhé a 3 až 3,5 cm široké. Jeho sliznica tvorí mnohé riasy a je v nej mnoho jemných výbežkov - klkov. Do začiatočnej časti tenkého čreva, dvanástnika (duodenum), priteká šťava z podžalúdkovej žľazy a žlč. Žliazky sliznice tenkého čreva produkujú črevnú šťavu.

Pankreatická šťava - produkt podžalúdkovej žľazy (pankreas) - je najdôležitejšou tráviacou šťavou. Obsahuje soli, ktoré neutralizujú kyslú tráveninu, a enzýmy štiepiace všetky živiny. Enzým trypsín pokračuje v trávení bielkovín na jednoduchšie peptidy a aminokyseliny. V pankreatickej šťave je aj zmes amylázštiepiacich škroby na jednoduché sacharidy a lipáz, ktoré rozkladajú tuky na glycerol a mastné kyseliny.

Žlč sa tvorí v pečeni (hepar) a zhromažďuje a zahusťuje sa v žlčníku (vesica fellea). Obsahuje anorganické soli, žlčové farbivá a iné organické látky. Z nich najdôležitejšie sú soli žlčových kyselín, lebo podstatne znižujú povrchové napätie, a tak rozptyľujú tuky na jemné kvapôčky, emulziu. Tento proces sa nazýva emulgácia tukov. Tým sa uľahčuje pôsobenie enzýmov, ktoré trávia tuky.

Črevná šťava obsahuje enzýmy štiepiace najmä peptidy, nukleové kyseliny a disacharidy.

Tenké črevo vykonáva miestne a celkové pohyby. Striedavým zvieraním a ochabovaním susedných úsekov čreva sa obsah prelieva z miesta na miesto a premiešava sa s tráviacimi šťavami. Peristaltickou vlnou (postupujúce priečne zaškrcovanie kruhovej svaloviny) sa obsah posúva na veľkú vzdialenosť.

Vstrebávanie látok z tenkého čreva

Hlavným miestom vstrebávania (resorpcie) je tenké črevo, v ktorom sa trávenina zdržuje najdlhšie, pomaly sa pohybuje a výdatne sa premiešava. Trávenie živín, t.j. rozklad na jednoduché látky rozpustné vo vode, dokončuje sa v tenkom čreve. Sliznica tenkého čreva je na vstrebávanie prispôsobená svojou veľkou plochou a bohatým prekrvením. Vstrebávanie je založené na pasívnom prenikaní vody a jednoduchých látok cez stenu tenkého čreva, ale je aj aktívne, čo znamená, že nastáva za prítomnosti látkového prenášača a závisí od energie, ktorú uvoľní pri metabolizme v črevných bunkách. Vstrebané látky odvádza krv a miazga.

Hrubé črevo

Hrubé črevo (intestinum crassum) je asi 1,5 m dlhé a 5-7 cm široké. Jeho sliznica nemá klky. Nevylučujú sa do neho žiadne tráviace šťavy. Začína sa napĺňať 4 až 8 hodín po požití jedla. Do hrubého čreva prichádzajú z tenkého čreva nestráviteľné zvyšky potravy (časti šliach, väziva, buničina), určité množstvo nevstrebaných živín a minerálnych látok, vody, zvyšky tráviacich štiav, žlčové farbivá, odlúpené výstelkové bunky a pod.

V hrubom čreve prebieha ešte v obmedzenej miere vstrebávanie (solí, vody, niektorých vitamínov a niektorých liekov podávaných v podobe čípkov alebo klystíru). Pre výživu nemá toto vstrebávanie význam. Na obsah hrubého čreva výrazne pôsobí činnosť baktérií, ktoré v ňom stále normálne žijú. Sú to kvasné baktérie (Escherichia coli) a hnilobné baktérie. Niektoré baktérie vytvárajú vitamíny komplexu B a vitamín K. Činnosťou baktérií a zahusťovaním sa obsah hrubého čreva mení na výkaly (fekálie). Pri kvasení vzniká značné množstvo plynov (oxid uhličitý, metán). Časť sa ich vstrebáva, časť z tela odchádza. Plyny napínajú stenu hrubého čreva a povzbudzujú jeho pohyby. Pôsobením hnilobných baktérií sa uvoľňujú z aminokyselín látky, ktoré môžu po vstrebaní pôsobiť v organizme nepriaznivo (amoniak, sulfán, fenol a pod.). U zdravého človeka sa tieto látky zneškodňujú v pečeni.

Obsah hrubého čreva sa pomalými pohybmi posúva a o 18 až 30 hodín po jedle sa dostáva do esovitej kľučky a z nej do konečníka (rectum). Naplnenie konečníka vzbudí pocit nutkania na stolicu. Keď sa tomuto pocitu vyhovie, uplatní sa vyprázdňovací (defekačný) reflex. Svalovina konečníka sa zmrští a pri súčasnom ochabnutí vnútorného a vonkajšieho zvierača sa konečník vyprázdni. Činnosť vonkajšieho zvierača je ovládaná vôľou. Zadržiavanie stolice dlho alebo opakovane má za následok zápchu. Pre podnecovanie pohybu čriev a pre dobré vyprázdňovanie hrubého čreva je dôležitá tzv. hrubá vláknina potravy (celulóza, pektíny, lignín), ktorá bráni aj nadmernému rozmnožovaniu baktérií a vstrebávaniu ich toxínov do krvi. Opak zápchy, preháňanie, zvyčajne vyvoláva zrýchlený prechod črevného obsahu. Najčastejšou príčinou je porucha trávenia alebo požitie potravín, na ktoré je črevo precitlivené.

Stavba dýchacej sústavy

Dýchaciu sústavu tvoria časti:

• horné dýchacie cesty (nos, nosová dutina, nosohltan)
• dolné dýchacie cesty (hrtan, priedušnica, priedušky)
• pľúca

Nosová dutina je vystlaná sliznicou. V jej hornej časti je čuchová oblasť s čuchovými bunkami. Pod ňou je dýchacia oblasť s riasinkovým epitelom a s hlienovými bunkami. Vdychovaný vzduch sa v nosovej dutine čistí, zohrieva a zvlhčuje. Nosová dutina je prepojená s vedľajšími nosovými dutinami v čelovej, čuchovej, klinovej kosti a v čelusti.

Nosohltan prúdi sem vzduch z nosovej dutiny. Do nosohltana ústi Eustachova trubica zo stredného ucha. V ústnej časti hltana a hrtana sa stretávajú dýchacie a tráviace cesty.

Hrtan je tvorený hrtanovými chrupkami. Patrí k nim hrtanová príchlopka, ktorá uzatvára hrtan pri prehĺtaní, štítna chrupka a i. Chrupky sú pospájané kĺbmi, svalmi a väzmi. V hrtane sú uložené hlasivky. Vydychovaný vzduch ich rozochvieva a vzniká hlas. Artikulovaná reč sa tvorí pomocou jazyka, zubov, podnebia a pier.

Priedušnica – je tvorená 15 – 20 podkovovitými chrupkami, ktoré sú vzadu spojené väzivom a hladkými svalmi. Jej vnútro vystiela sliznica s riasinkovitým epitelom. Kmitanie riasiniek posúva smerom nahor hlien spolu s prachovými časticami a baktériami späť do hrtana. Priedušnica s a rozvetvuje na dve priedušky, ktoré sa vnárajú do pľúc, kde  sa delia na menšie vetvy – priedušničky. Najmenšie priedušničky sú zakončené pľúcnymi mechúrikmi.

Pľúca – sú párový orgán v hrudníkovej dutine. Pravé pľúca majú tri laloky, ľavé dva. Pľúca sú pokryté väzivovou blanou popľúcnicou, jej časť, ktorá vystiela vnútornú stenu hrudníkovej dutiny sa volá pohrudnica. Medzi nimi je priestor (štrbina), ktorý vypĺňa tekutina a uľahčuje kĺzanie oboch blán pri dýchaní. Pľúcne mechúriky = alveoly, ktoré zakončujú najmenšie priedušničky majú stenu tvorenú tenkým jednovrstvovým epitelom, ktorý je bohato prekrvený krvnými vlásočnicami. Tu (v pľúcnych mechúrikoch) prebieha vonkajšie dýchanie: z alveol preniká cez stenu mechúrikov a ciev do krvi kyslík a oxid uhličitý preniká z krvi do mechúrika.